Vznik družstevného hnutia na Slovensku sa datuje od 40-tych rokov 19. storočia. Pevné základy slovenského družstevníctva položil Samuel Jurkovič rodák z Brezovej pod Bradlom, neskôr pôsobiaci ako učiteľ v Sobotišti, ktorý založil 9. februára 1845 „Gazdovský spolok“ v Sobotišti, čím chcel zlepšiť postavenie vidieckeho ľudu.
Gazdovský spolok bol prvým úverovým družstvom nielen na Slovensku a Rakúsko-Uhorsku, ale aj v celej Európe. Podľa jeho vzoru sa zakladali obdobné spolky v ďalších oblastiach Slovenska.
Bytové družstvá v tomto období na Slovensku neexistovali, avšak úverové spolky priamo i nepriamo pomáhali rozvoju bývania.
Po vzniku prvej československej republiky nadobudlo družstevníctvo nové trendy a na Slovensku boli po roku 1925 zakladané družstvá s rôznym zameraním. Vznikli tak družstvá roľnícke, obchodné, živnostenské, občianske a zamestnanecké. Činnosťou ľudových bytových družstiev bola výstavba a správa domov na bývanie.
Po roku 1945 bola väčšia časť činností na týchto družstiev utlmená a fungovali len v obmedzenom množstve a rozsahu.
V 50-tych rokoch 20. storočia Československo stagnovalo s výstavbou bytov oproti okolitým krajinám.
Preto úlohou vtedajšej vlády bolo nesporne vyriešiť bytový problém pre všetkých obyvateľov. Vzhľadom k tomu, že takú to rozsiahlu výstavbu bytov nebolo možné realizovať bez aktívnej finančnej a hmotnej účasti obyvateľov, vtedajšia vláda zainteresovala do tohto problému široké masy obyvateľov, ktoré sa priamou formou podieľali na budovaní bytov a to formou družstevnej bytovej výstavby.
Na výstavbe bytov sa podielalo obyvateľstvo formou členských podielov do stavebných bytových družstiev, ktoré boli zakladané po celej republike. Výstavba domov bola financovaná z rozpočtových nákladov stavby, ktoré predstavovali členské podiely cca 30%, štátny príspevok 34-40%, a úver od ŠBČS vo výške cca 35%, ktorý boli úroko vaný 3%, neskôr 1%.
Tak vznikali stavebné bytové družstvá, kde samotní obyvatelia z vlastných prostriedkov a za pomoci štátu začali s výstavbou. Bolo tomu tak i v jednotlivých mestách a obciach bývalého senického okresu.
Prvé stavebné bytové družstvo v našom regióne vzniklo v Skalici a bolo založené 19.11.1959. V roku 1960 už odovzdalo družstevníkom prvých 20 bytov v piatich domoch po 4 bytoch. Bolo to prvé družstvo nielen vo vtedajšom senickom okrese, ale i jedno z prvých na území pôvodného Západoslovenského kraja.
Následne vznikli ďalšie bytové družstvá a bola zahájená výstavba v týchto mestách: Senica 27 bytov, Holíč 27 bytov, Myjava 6 bytov, Brezová 12 bytov. Kúty 12 bytov.
Až do roku 1964 okresné resp. národné výbory riadili činnosť covníci. bytových družstiev. Ich povinnosť bolo dozerať na činnosť bytových družstiev, dbať, aby sa družstevná bytová výstavba vykonávala podľa platných územných rozhodnutí, podľa schválenej projektovej dokumentácie a aby sa činnosť a hospodárenie družstiev vyvíjalo v súlade s vtedy platnými
právnymi predpismi a stanovami družstva. Realizáciu a stavebný dozor zabezpečovali krajské investorské útvary, neskôr Stavoinvesta. Samostatná činnosť riadenia družstiev však bola len na pleciach predstavenstiev, kde v tom čase pracovali dobrovoľní pracovníci.
Národné výbory však mali značne obmedzenú právomoc voči Stavebným bytovým družstvám a v súvislosti s rozširovaním členskej základne družstiev nestačili zabezpečovať všetky úlohy súvisiace s riadením bytového družstevníctva. Od roku
1964 prešli preto stavebné bytové družstvá pod priame riadenie Ústrednej rady družstiev Praha.
Bol vydaný nový typ stanov, za- vedené jednotné účtovné osnovy a vydaná celková metodika riadenia družstiev. Bezprostredný styk s družstvami bol zabezpečovaný prostredníctvom Krajských výborov Ústrednej rady družstiev. Z nášho družstva sa stal v roku 1964 členom krajského výboru pán Pavel Sopúšek za Stavebné bytové družstvo Skalica.
Ústredná rada družstiev ako vrcholná organizácia československého družstevníctva vykonávala voči stavebným bytovým družstvám funkciu družstevného zväzu až do roku 1968.
Koncom roku 1968 bol vytvorený Okresný zväz bytových družstiev so sídlom v Skalici. Predsedom sa stal pán Pavol Sopúšek. Okresný zväz bol 7-členný a pracovali v ňom výlučne dobrovoľní funkcionári. Riadený bol Krajským výborom pri Slovenskom zväze bytových družstiev so sídlom v Bratislave.
Pod Okresný zväz spadalo 12 družstiev a to: Senica I. a II. stavebné bytové družstvo občanov, Holíč 2 družstvá – štátnych majetkov a SBDO, Skalica – 1 SBDO, Myjava 2 družstvá a to SBDO a Armatúrka, Kúty, Jablonica, Veľké Leváre, Šaštín.
V rokoch 1969 – 1972 Okresný zväz so sídlom v Skalici vykonal prvú etapu integrácie a to tak, že do senického II. stavebného bytového družstva boli integrované – Senica I., Šaštín, Kúty, Veľké Leváre a Jablonica. V Holíči, Skalici, na Brezovej a Myjave bolo vytvorené taktiež po jednom stavebnom bytovom družstve.
Družstvá sa už v tomto čase začali postupne upevňovať a to v ekonomickej oblasti a v oblasti údržby družstevného bytového fondu. Dochádzali do bližšieho kontaktu s Okresným zväzom, boli jednotne riadené a začala sa údržba bytov v jednotlivých mestách.
Začiatkom roku 1972 bol Okresný zväz bytových družstiev zrušený a bol vytvorený Krajský výbor pri SZBD, ktorý riadil činnosť jednotlivých bytových družstiev v kraji.
zdroj: Bulletin „50 rokov vzniku bytových družstiev …“ vydané predstavenstvom OSBD Senica