Spôsob rozpočítavania nákladov na vykurovanie od 01.01.2023 stanovuje vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 503/2022 Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej vody na odbernom mieste a pravidlá rozpočítavania nákladov na množstvo tepla dodaného v teplej vode, nákladov na množstvo dodaného tepla na vykurovanie, nákladov na množstvo dodaného tepla alebo množstva tepla vyrobeného v decentralizovanom zdroji tepla a ekonomicky oprávnených nákladov na teplo vyrobené v decentralizovanom zdroji tepla.
V oblasti rozpočítavania nákladov na teplo na vykurovanie sa postupuje tak, že náklady ktoré vyfakturoval dodávateľ tepla, resp. pripadajú na vykurovanie z nákladov domovej kotolne v bytovom dome, sa rozdelia na:
- základnú zložku (táto je vyhláškou stanovená na 60 %, ale vlastníci v bytovom dome ju môžu rozhodnutím stanoviť aj inak, avšak minimálne 30 %) a
- spotrebnú zložku (táto je vyhláškou stanovená na 40 %, ale vlastníci v bytovom dome ju môžu rozhodnutím stanoviť aj inak, avšak maximálne 70 %).
Základná zložka sa rozpočítava podľa plochy bytu, resp. nebytového priestoru (NP).
Spotrebná zložka sa rozpočítava podľa nameranej spotreby podľa pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov (PRVN) alebo nameraného tepla podľa meračov tepla daného bytu, resp. NP, pričom PRVN alebo merače tepla sú podľa platnej legislatívy povinné pre všetky bytové domy, ktorých podlahová (vykurovacia) plocha je väčšia ako 500 m2.
Zmena pri rozpočítavaní nákladov na vykurovanie oproti predchádzajúcim obdobiam nastala v tom, že vo výslednom vyúčtovaní môže byť použité iné percentuálne rozdelenia nákladu na základnú a spotrebnú zložku než stanovuje vyhláška alebo než si vlastníci odsúhlasili svojím rozhodnutím.
V prvom kroku rozúčtovateľ nákladov na teplo na vykurovanie vypočíta náklady jednotlivým bytom a NP podľa percentuálneho rozdelenia základnej a spotrebnej zložky stanoveného vyhláškou, resp. stanoveného rozhodnutím vlastníkov v bytovom dome.
V druhom kroku musí rozúčtovateľ posúdiť splnenie podmienky podľa vyhlášky a to takú, že pomer medzi:
- bytom, resp. NP, s vypočítaným najvyšším nákladom na 1 m2 v bytovom dome a
- bytom, resp. NP, s vypočítaným najnižším nákladom na 1 m2 v bytovom dome
musí byť hodnota najviac 2,5 , pričom pri výpočte týchto nákladov na 1 m2 sa počíta s celkovým nákladom jednotlivých bytov a NP (teda súčtom vypočítanej základnej a spotrebnej zložky). Vyhláška označuje údaj o náklade na 1 m2 ako špecifický náklad.
Ak pri tomto posúdení v druhom kroku je pomer týchto nákladov:
- najviac 2,5 – náklady jednotlivých bytov a NP vypočítané v prvom kroku sa ďalej už neupravujú
- vyšší ako 2,5 – rozpočítanie sa musí upraviť a to tak, že sa musí zvýšiť výška percenta základnej zložky na takú úroveň, aby bol dosiahnutý pomer najvyššieho a najnižšieho nákladu na 1 m2 vo výške najviac 2,5.
Vo väčšine prípadov bytových domov musela byť úroveň percenta základnej zložky zvýšená nad úroveň 60 %, aby bol dosiahnutý pomer najvyššieho a najnižšieho nákladu na 1 m2 max. 2,5.